Spoznaj Mestské lesy v Krupine
Mestské lesy, s.r.o. Krupina je obchodná organizácia, ktorá vznikla dňa 1. októbra 1994 v zmysle novely zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí a od Stredoslovenských lesov SR, odštepného lesného závodu Krupina prevzalo podstatnú časť svojho majetku. Spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra SR dňa 14.10.1994.
Hospodári na výmere 4600 ha lesnej pôdy s ročným objemom ťažby (približovanie, odvoz a manipulácia) 12 tis. m³.
Okrem ťažbovej činnosti v rámci ktorej zásobuje obyvateľov palivovým drevom, vykonáva práce na plantážach vianočných stromčekov, robí opravu a údržbu zvážnic a iné služby pre organizácie na území mesta. Obhospodaruje lesnú škôlku o výmere 0,40 ha o produkčnej ploche 0,32 ha, kde sa ročne vypestuje okolo 50 000 schopných sadeníc. Výška pestovnej činnosti predstavuje 67 992 € ročne.
Ročné zalesňovanie sa pohybuje od 10-12 ha lesnej pôdy a spoločnosť robí 84 ha prerezávok ročne.
Z histórie
Mimoriadnu úlohu v hospodárstve Krupiny zohrávalo spracovanie dreva z mestských lesov. Mesto obhospodarovalo stovky hektárov lesnej pôdy. Významným obchodným artiklom bolo drevo, z ktorého časť sa vyvážala i do zahraničia, najčastejšie do susedného Maďarska. Význam mestských lesov dokumentuje i to, že ceny úžitkového i palivového dreva a uhlia, stanovené mestom Krupina, ovplyvňovali ceny týchto komodít v širšom regióne. Vyvážalo sa najmä dubové, ale i bukové drevo. Štát prísne dohliadal na hospodárenie v lesoch. V 40-tych rokoch sa agátom zalesňovali holiny, výmole a pusté plochy. Povinnosťou zalesňovať boli viazaní i súkromní majitelia. Dohľad nad zalesňovaním i všeobecný dohľad na mestskými lesmi mal obvodný horár. Na dreve z krupinských lesov boli závislí nielen obyvatelia mesta, ale aj viaceré veľké podniky. Medzi najväčších odberateľov patril Parný mlyn.
Nie je však potrebné zachádzať až do ďalekej histórie, ale je treba spomenúť tých niekoľko generácií lesníkov, ktorí sa zaslúžili o to, že máme prekrásne lesy so svetovým Krupinským dubom, bukom, ale aj inými drevinami napr. smrekovec.
Z tej staršej generácie nemôžeme nespomenúť Rudolfa Geschwinda, ktorý 4. júla 1872 vyhral konkurz a Mestské zastupiteľstvo ho zvolilo do funkcie lesmajstra. V Krupine vytvoril svoje najväčšie dielo a je s ním osudovo spojená. Mesto malo v tom čase okolo 4 tis. ha lesa. Pretože boli k dispozícii len staré mapy a nevyhovujúce LHP, vypracoval nové a vytvoril nový LHP, za čo dostal pochvalu. Postaral sa o zalesňovanie holín a tak zabezpečil obnovu lesa podľa moderných poznatkov starostlivosti o les. Podľa nepriameho svedectva ženy na neprístupné miesta nosili sadenice borovice v košoch. Na Tepličkách bol v roku 1899 podľa Geschwinda zriadený Alžbetin lesopark.
Nedá sa nespomenúť, že aj keď Rudolf Geschwind dosiahol dobré výsledky v hybridizácii lesných drevín a zalesňovaní, najväčší úspech dosiahol v šľachtení ruží. Podľa vlastných záznamov vyšľachtil 707 ruží, z nich sa do súčasnosti zachovalo 120, tiež sa venoval aj šľachteniu pelargónií a klinčekov.
Z roku 1926 je zmienka o Fitzbergu, kde sa schvaľovalo drevo pre domáce účely. Mestské lesy fungovali až do r. 1950. Známe osobnosti boli Štefan Halaj, Jozef Halaj a pán Gazdík. Od roku 1950 až do roku 1954 mestské lesy patrili pod správu lesného hospodárstva Antol. Známy je ľudový riaditeľ pán Bakan, pán Adamský a horár pán Markus.
Od 1. januára 1956 patrili mestské lesy pod Stredoslovenské lesy, lesný závod Krupina, polesie S. Potok, Kukučka, Havran, Bzovík a polesných napr. p. Wahland, Ďurica, Lendacký, Vojenčiak. Po reorganizácii v roku 1974 Mestské lesy Krupina prešli pod lesnú správu Krupina, kde boli riadené až do roku 1994. Je potrebné spomenúť správcu Ing. Daníčka, Ing. Macka.
Znovuobnovenie činnosti mestských lesov v roku 1994 nebolo ľahké. Skúsenosti z obhospodarovania menších lesných podnikov bolo málo, okrem toho bolo v tých časoch rozkolísané spoločenské prostredie. Mesto prebralo lesný majetok bez akýchkoľvek mechanizačných prostriedkov a obslužných zariadení. Pracovníci novej spoločnosti pracovali doslova s holými rukami v prenajatých priestoroch. V roku 1994 sa vytvorilo združenie Obecných lesov Slovenskej republiky so sídlom vo Zvolene, ktoré napomáhalo novovzniknutým subjektom.
Les a všetko, čo v ňom žije, po stáročia existovalo takmer v dokonalej harmónii. V lese nič nevyjde nazmar, všetko má svoje miesto, význam a trvanie... prirodzený kolobeh života. Smrť a zánik akéhokoľvek jedinca nie je absolútnym koncom, ale naopak začiatkom pre zrodenie iného života. Je to akési Perpetuum mobile poháňané neviditeľnou energiou slnečných lúčov.